Spoznať čínske kuchárske umenie je nielen prínosom pre vlastné potešenie z nových chuťových variantov, ale i užitočné z hľadiska nášho zdravia. Už Benátčan Marco Polo, stredoveký cestovateľ po Ázii povedal: „Žiadna iná kuchyňa na svete nám neposkytne z tak mála toľko blaženosti“. Presvedčil sa, že Číňania dokážu s nepatrnými prostriedkami ukuchtiť pravé umelecké dielo, ktoré je najviac veľmi zdravé, ba dokonca aj liečivé.
Čínske kuchárske umenie sa vyvíjalo stáročia. Išlo o nekonečné pokusy a zlepšovanie rafinovanosti a dokonalosti pokrmov. Kuchári však pri tom dbali, aby nikdy nepotlačili pôvodnosť svojej kuchyne. V základoch a princípoch čínskej kuchyne absolútne nezávislých od času, nehádzali cez palubu tradičné a osvedčené postupy. Zásady súčasnej racionálnej výživy, ktorá rešpektuje najmodernejšie vedecké poznatky sú Číňanom známe odpradávna. Zdravá výživa je totiž od nepamäti základnou zložkou čínskeho liečiteľstva. Vychádza predovšetkým z toho, že človek je vystavený klimatickým zmenám, podmieneným ročnými obdobiami, ktoré môžu vyvolať ochorenia. Číňania sa preto vždy usilovali (a robia to dodnes) prispôsobiť jedlá, pokiaľ ide o o prísady a spôsob prípravy, prevládajúcemu počasiu a momentálnemu telesnému stavu človeka. Každá potravina je navyše svojou farbou, vôňou, vzhľadom, ako svojím látkovým zložením a svojou účinnosťou, priradená určitým telesným orgánom.
Tak napríklad zelená uhorka podporuje činnosť pečene a čriev. Túto funkciu má aj biela cibuľa, ktorá naviac vďaka svojej ostrosti povzbudzuje činnosť pľúc. Na srdce a krvný tlak blahodarne pôsobia červené, trošku kyslé rajčiaky.
Sladké ovplyvňuje slezinu a slinivku brušnú, slané obličky a močový mechúr. Toto kuchárske a liečebné umenie, ktoré sme naznačili len na niekoľkých prípadoch, vám teraz ešte raz názorne ukážeme na recepte, ktorým sa ľudia chránili v zime pred mrazom a jeho zdravotnými dôsledkami. Mrkvu s medom a zázvorom osmažili na psom tuku a k tomu jedli horúce mäso týchto, výslovne na liečebné účely chovaných zvierat. Toto jedlo každého prehrialo až do kosti. Varenie a jedlo však nie sú v Číne len prostriedkom, ako sa nasýtiť a zostať zdravý. Pekne prestretá tabuľa je skôr slávnosťou pre všetky zmysly – oči, nos i chuťové bunky. Ide teda o slávnosť, a nie o orgie! Hlboká úcta chráni Číňanov pred dekadentnou rozmarnosťou, lebo potraviny sú pre nich darom prírody. Dávne tradície, podľa ktorých napríklad skladba pokrmov závisela od ročného obdobia a počasia, sa v Číne ešte uchovávajú. napriek moderným konzervačným a dopravným možnostiam sa rodinách varí doteraz zväčša z toho, čo si súkromne dopestovali alebo dochovali. Vďaka tomu sa u všetkých experimentátorov uchovali podstatné znaky rôznych kulinárskych smerov, ktoré sa vyskytujú v jednotlivých regiónoch čínskej zeme v pozoruhodnej mnohotvárnosti.
Kuchárske umenie je tiež úzko späté s čínskou filozofiou, s vierou v „najvyššiu harmóniu“, teda v rovnováhu prírodných síl a jednotu protikladov. Protichodné prvky Jin“ a „Jang“ sú v kuchyni rovnako významné ako v chráme. „Jin“ predstavuje v taoistickom svetonázore jemné, mäkké, studené a tmavé, teda ženské sily, „Jang“ znamená naopak tvrdé, svetlé, silné a horúce, teda mužské sily. Vo woku, v ohnivom hrnci alebo v naparovacích košíkoch sa „Jin“ a „Jang“ spájajú a dopĺňajú. Sladké kontrastuje s kyslým, jemné s ostrím. Na tento filozofický princíp jednoty protikladov sa berie zreteľ i pri zostavovaní každého menu s viacerými chodmi. Rozmanitý sled chodov má byť nakoniec, rovnako ako vesmír, v rovnováhe. Vôňa, spôsob prípravy, chuť a farba jednotlivých pokrmov spolu kontrastujú, a predsa sú v harmonickom súlade. To platí aj pre nápoje, ktoré – i keď v malej miere – jedlo dopĺňajú. Aj fakt, že sa pri jedle nepoužívajú nôž a vidlička, súvisí s tradičným duchovným pojatím: Konfucius, etik, ktorého vplyv siaha až po prítomnosť, zdôrazňoval svojím krajanom, aby zachovávali pri jedle a pití dôstojnosť a slušnosť. Odmietal pri stole „jatočné nástroje“ a odporučil namiesto noža jedálenské paličky ako jediný príbor okrem lyžice.
Pôvod jedálenských paličiek však siaha až do ranej histórie „Homo asiatica“. Podľa starých povestí, keď prvý ľudia spoznali, že mäso zvierat uhynutých v ohni chutí lepšie ako surové, zobrali malé vetvičky alebo prúty, aby si mohli mäso z ohňa vybrať, chytiť a jesť. Aj neskôr (od roku 3 000 p.n.l.), keď už Číňania jedlo varili na otvorenom ohni vo veľkých a masívnych železných nádobách, sa paličky opäť osvedčili. S ich pomocou sa podarilo zachytiť tie najlepšie kúsky ešte horúceho jedla. Jedálenské paličky teda prežili všetky inovácie a obyvateľstvo ich naďalej akceptovalo ako príbor, v kulinári teda museli k paličkách prispôsobiť prísady i celé pokrmy: volili sa úzke a dlhé ingrediencie, nakrájané na kúsky, ktoré sa vojdú do úst, alebo boli uvarené tak domäkka, aby sa pri stole dali deliť paličkami.
Čínska kuchyňa však napriek svojím filozofickým koreňom a pre nás spočiatku nezvyčajnému príboru a niektorým neznámym kuchárskym nádobám, nie je ani komplikovaná, ani tajomná.
Umenie zvládnuť ju spočíva predovšetkým v schopnosti využiť prirodzené vlastnosti potravín a vhodne ich kombinovať. Číňania sa v priebehu storočí usilovali zakaždým prekonať nové, a tak aj v oblasti kulinárie vytvorili charakteristické „kuchárske školy“. Dnes rozlišujeme štyri hlavné smery. Tieto zvláštnosti regionálnych kuchýň nie sú spôsobené len klimatickými alebo geografickými vplyvmi, ale aj cudzími kmeňmi.
Tak napríklad Mongoli zanechali zreteľné stopy v kuchárskom umení severnej Číny. Táto „severná škola“ sa dnes nazýva „pekinskou kuchyňou“.
Na východe Číny obľubujú jedlá zo „šanghajskej“ kuchyne, na západe je to „sečuánska“ a na juhu „kantonská“ kuchyňa. „Pekinská kuchyňa“ je od konca 13. storočia ovplyvnená charakterom Pekingu ako hlavného mesta. V cisárskom paláci a priľahlých štvrtiach boli zamestnaní kuchári zo všetkých kútov zeme – bola to elita, ktorá špeciality privezené do svojho domova zjemňovala a kultivovala, preto sú tunajšie jedlá obzvlášť rozmanité a harmonicky korenené. Pre severnú Čínu je najviac typické používanie rezancov a rôznych cibuľovitých rastlín, vrátane cesnaku. „Šanghajská“ kuchyňa je ovplyvnená bohatstvom vody v tejto oblasti: niektoré provincie hraničia s morom a navyše sa na tomto území nachádzajú početné vnútrozemské jazerá a povodie rieky Jang-c´-tiang. K špecialitám tu preto patria pokrmy z čerstvých rýb a krabov. Charakteristické je tiež používanie cukru a sójovej omáčky.
„Sečuánska kuchyňa“ je nezameniteľná. V oblasti s´-čchuanskej panvy, ktorá je vďaka okolitým horám trochu izolovaná – a tak horúca a vlhká klíma umožňuje zberať tri úrody ročne, sa jedlá ostro korenia. Okrem cesnaku a cibule dávajú jedlám charakteristickú chuť čili a sečuánske korenie. S´-čchuan a Jü-nan sú z hľadiska pestovania ryže najdôležitejšími provinciami, preto je prirodzené, že tu prevládajú ryžové pokrmy. Čerstvých rýb je v tejto oblasti zasa nedostatok. Ľudia sa tu musia uspokojiť s nasolenými sušenými rybami a morskými živočíchmi. „Kantonská kuchyňa“ je za hranicami Číny najznámejšia. Na subtropickom juhu sa príroda stará o obzvlášť bohatý jedálny lístok, ktorý zahŕňa ryby, hydinu, bravčové mäso, veľa zeleniny a tropického ovocia. Ľudia tu majú radi jedlá len krátko varené a jemne korenisté, aby sa zachovala prirodzenú chuť mnohých prísad.
Zvláštne postavenie, čo sa týka vzhľadu a chuti, zaujíma onen kuchársky smer, s ktorým sa stretneme, ak za hranicami Číny navštívime čínsku reštauráciu. Na celom svete je pre túto kuchyňu typické, že kuchári prispôsobujú kuchárske umenie svojej vlasti čoraz väčšmi obyčajom hostiteľskej krajiny, aby si získali priazeň návštevníkom. Takto sa zjavujú nové pokrmy, ktoré nemajú v Číne žiadnu tradíciu. Príkladom je napríklad pokrm „Chop Suey“, v ktorom sa zúžitkúvajú zvyšky potravín. Toto jedlo vzniklo za časov zlatokopov v Amerike. Nechýba na žiadnom jedálnom lístku, chutí v každej krajine a často každý deň.
Mladé, žlté výhonky jedlých druhov bambusu nemajú príliš osobitú chuť. U nás ich dostať takmer výlučne v konzervách. Kupujte radšej tie, v ktorých sú väčšie kúsky, pretože tie sú krehkejšie. Nespotrebované kúsky môžeme nechať ponorené v čerstvej vode niekoľko dní v chladničke.
Čerstvé čili papričky dávajú mnohým čínskym pokrmom potrebnú ostrosť, či už zelené, ešte nedozreté, alebo červené, zrelé. Existujú v najrôznejších veľkostiach, no vždy sú menšie a štíhlejšie ako paprikové struky a sú veľmi ostré. Sušené mleté čili sa v obchodoch predáva ako kajenské korenie. Vďaka svojej ostrosti povzbudzuje čili látkovú výmenu, podporuje trávenie a má dezinfekčné účinky.
Tento druh kapusty je v Číne okrem chrenu najčastejšie pestovanou zeleninou. Čínska kapusta chutí jemne, krehko a má len veľmi decentnú kapustovú chuť. Je veľmi ľahko stráviteľná a dá sa pripraviť na mnohoraký spôsob.
Ide o odrodu, ktorá má dlhé a úzke struky. Tie sú ostrejšie ako paprika, ale jemnejšie ako čili. V Číne sa používajú často, u nás sa predávajú zriedkakedy.
Tieto huby, nazvané tiež „čínske smrže“ alebo Judášovo ucho“, dostať sušené. Číňania ich obľubujú pre ich pevnú a chrumkavú konzistenciu. Využívajú sa predovšetkým na vytváranie tmavých chumáčikov vo svetlých a farebných pokrmoch. Ich výhodou je – na rozdiel od bežných lesných húb – že ich môžeme viackrát ohriať.
Často bývajú označované ako „sójové výhonky“. Ide o výhonky zelenej strukoviny veľkosti hrachu, ktorá sa nazýva aj zelené sójové bôby. Klíčky fazule mungo dostať čerstvé alebo v konzervách. Klíčky sa však rýchlo kazia, preto by sme mali dávať pri ich nákupe pozor, či už nie sú príliš biele a suché.
Táto zelenina, ktorá sa trochu podobá nášmu mangoldu, sa často „čínska listová kapusta“. Číňania si ju veľmi cenia pre jej jemnú chuť. Čerstvý pak-soi by mal byť pokiaľ možno hneď spracovaný, lebo sa rýchlo kazí.
Ide o druh horčice, ktorej hľuzy sa nakladajú do soli a čili. Má pevnú konzistenciu, ostro korenená aróma dáva čínskym polievkam a zeleninovým zmesiam typickú chuť.
Sójové bôby sú bohaté na bielkoviny a tvoria základ mnohých čínskych potravín. Ich klíčky však majú oveľa menší význam ako drobnejšie klíčky fazule mungo. Na rozdiel od nej sa musia sójové bôby blanšírovať alebo variť. U nás dostať predovšetkým klíčky konzervované, ale občas i čerstvé vo viazaničkách.
Huby s guľatým klobúčikom, ktoré sa pestujú v Číne na ryžovej slame. V čínskej kuchyni sa používajú predovšetkým ako štrukturálny prvok. U nás ich dostať zatiaľ len sušené alebo konzervované.
Ide o sušené huby s názvom shitake, ktorých intenzívna chuť klobúčikov (nožičky sa odkrajujú) dodáva mnohým čínskym polievkam charakteristickú príchuť. Používajú sa i ako výborné korenie pre zeleninové jedlá a do plniek na cestové taštičky.
Sú to plody istej vodnej rastliny, ktoré sú veľké ako vlašský orech a majú hnedú šupku. Čerstvé chutia ako orechy, konzervovaním strácajú síce svoju jemnú chuť, no chrumkavá konzistencia im zostáva. Vodné gaštany sú preto veľmi obľúbené hlavne v pokrmoch s miešanou zeleninou. Konzervované zvyšky, ponorené do čerstvej vody, sa môžu uchovať v chladničke i niekoľko dní.
Tieto plody veľkosti holubieho vajca, ktoré pripomínajú slivku, majú tvrdú šupinatú, červenú šupku a šťavnatú, pevnú sladkú dužinu. Jedia sa buď čerstvé, alebo upravené v chutných sladkých jedlách. U nás ich už dostať kúpiť čerstvé. Ak však naraz zjeme veľké množstvo, zvýši sa nám telesná teplota.
Toto veľmi šťavnaté tropické ovocie má žltú dužinu, ktorá sa v čínskej kuchyni používa predovšetkým na prípravu sladkých jedál. Červené mangá by sme mali krátko pred použitím uložiť na chvíľu do chladničky. Po ich použití by sa nemalo piť dve hodiny mlieko alebo alkohol, lebo táto kombinácia spôsobuje silné žalúdočné ťažkosti.
Táto omáčka je zmesou extraktu z ustríc, škrobu, lepkavej ryže, soli a cukru a s obľubou sa používa na pikantné pokrmy z kačice. Po otvorení je potrebné uložiť ju do chladničky. Pozor pri alergii na ryby.
Pikantná ostrá omáčka z rozmixovaných čili papričiek, octu a soli sa používa počas prípravy jedál, sladká omáčka zasa na namáčanie hotových pokrmov.
Červená zmes korenia má sladkoostrú chuť a pozostáva predovšetkým z karí, papriky, mletého zázvoru a rôznych druhov korenia. Niektoré zmesi korenia však obsahujú priveľa soli.
Žltá zmes korenia, ktoré poznáme najmä z indickej kuchyne, je i v Číne často, i keď nie tak intenzívne, používaným korením. Obsahuje spravidla čierne korenie, papriku, kajenské korenie, koriander, kardamóm, klinček a nové korenie – pričom koreniny sa miešajú v rôznom pomere.
Táto omáčka na báze sliviek a sójových bôbov obsahuje soľ, cukor, cesnak, ocot, čili a sezamový olej. Dostať ju ako „čínsku grilovaciu omáčku“, a to buď v plechovkách, alebo v sklených pohároch.
Z rastliny zázvoru sa používa koreň, ktorý má nasladlú, ostro korenistú chuť. Čerstvé kúsky ošúpeme, malé kúsky uvaríme, alebo prelisujeme v lise na cesnak. Zázvor patrí k najpoužívanejšiemu koreniu v čínskej kuchyni, preto by sme mali mať doma neustále malú zásobu. Zvlášť kvalitný vydrží vtedy, ak ho uschováme v troche suchého piesku. Okrem čerstvého zázvoru sa môže používať i zázvor naložený v sirupe. Kúsky veľké ako orechy síce chutia menej intenzívne, ale keď ich opláchneme studenou vodou, dajú sa ľahko spracovať. Sirup môžeme použiť ako korenistú omáčku. Mletý zázvor sa v Číne takmer nepoužíva.
Táto zmes korení obsahuje rôzne druhy korenia, zázvor, soľ a glutamát.
Ryžové víno nie je len nápoj, ale v čínskej kuchyni aj nepostrádateľná prísada do mnohých jedál. Aromatické víno z lepkavej ryže, kvasníc a vody nesmieme zamieňať s japonským saké, ktoré má oveľa jemnejšiu chuť. Ako náhradu môžeme použiť i kvalitné cherry.
V Číne sa táto pasta používa predovšetkým do sladkých jedál. Obsahuje fazuľu adzuki a cukor.
Táto korenistá pasta, známa z indonézskej kuchyne, ale i v Číne hojne užívaná, sa vyrába z čili papričiek a soli. Dodáva jedlám ostrú chuť.
Táto korenistá pasta sa vyrába fermentáciou sójových bôbov, soli a korenia. Bôb je dostať i ako „omáčku z čiernych bôbov“.
Nejde o druh korenia, ale o tobolky kvetov kra rastúceho v Ázii. Sečuánske korenie vyzerá ako rozvíjajúce sa púčiky. Má jemnú arómu a väčšinou sa pred použitím praží. Možno ho pokrájať alebo pomlieť.
Bez sójovej omáčky je čínska kuchyňa nemysliteľná. Korenenú omáčku, vyrobenú zo sójových bôbov, pšenice, soli a cukru, ktorá sa fermentuje plesňovými kultúrami, je dostať v rôznych príchutiach a konzistenciách. Existujú teda sladké alebo slané varianty, husté a tmavé, označované ako „Lo chau“, riedke a svetlé, nazývané „Sang chau“. Je dostať i ako „Ketjap manis“ (sladká a pikantná) a „Ketjap asin“ (slaná).
Ide o sušený plod badiánu pravého, nazývaný tiež hviezdicový aníz alebo čínsky aníz, ktorý vyzerá ako kvietok. Chutí podstatne štipľavejšie ako aníz a používa sa predovšetkým na prípravu pokrmov z mäsa, ktoré sa musí dlhšie variť alebo do červena dusiť.
Korenistá marináda z vody, cukru, octu a najemno nakrájaných ovocných plodov, ktorá sa v Číne používa pre sladkokyslé pokrmy z rýb. Ako hotový výrobok sa často nazýva Sweet-sour-sauce.
Pri čerstvých ingredienciách sa môžeme zriecť používania bieleho glutamátu sodného ako ochucovadla. Obsahujú ho však mnohé hotové výrobky. Glutamát používame len v malých dávkach, pretože u citlivých ľudí môže spôsobiť nevoľnosť.
Táto zmes býva často zamieňaná s čínskym korením. Je to zmes anízu, badiánu, klinčeka, fenikla a škorice. Má olivovozelenú farbu a používa sa do marinád.
Tento tmavý ocot s intenzívnou a pikantnou chuťou sa získava z ryžového vína. Používa sa predovšetkým na prípravu omáčok pre namáčanie jednotlivých súst hotových pokrmov priamo pred konzumáciou.
Tento ako sklo číry ocot má chuť najbližšiu jemnému vínnemu octu a môžeme ho ním aj nahradiť.
Tento olej chutí a tuho vonia po pražených sezamových semienkach a musíme ho používať len opatrne. Pri silnom zahriatí sa jeho chuť stráca. Nehodí sa preto na pečenie a smaženie.
Je to chuťovo veľmi neutrálny stolný olej, ktorý sa veľmi hodí na pečenie a fritovanie.
Ide o druh ryže , ktorá je po uvarení trochu lepkavá (mazľavá) a vonia ako indická ryža basmati. Tento druh sa hodí ku všetkým pokrmom.
Tento druh ryže je po uvarení veľmi mazľavý, a preto je vhodný len na sladké jedlá, plnky a pečivo.
Vyrábajú sa z vody, pšeničnej múky a múky tapioka. (V niektorých krajinách sú bežne dostať v obchodoch ako hotový výrobok.) V našich podmienkach si pripravíme vláčne cesto z 3 šálok hladkej múky, štipky soli, 1 vajca, ½ šálky vody a z cesta vyvaľkáme malé placky.
Tieto rezance, sa tiež volajú „čínske sklenené niťovky“ a vyrábajú sa z fazule mungo. Sú priesvitné a predávajú sa zmotané do „klbka“. „Sklenené“ rezance treba najprv namočiť a podľa potreby väčšími nožnicami nastrihať. Často slúžia ako závarka do polievky.
Tento druh rezancov sa vyrába z pšeničnej múky a používa sa predovšetkým v severnej Číne. U nás ich dostať v podobe pásov rôznej šírky alebo ako predvarené „nekonečné špagety“.
Voda, ryžová a pšeničná múka: to sú prísady pre výrobu týchto ryžových halušiek bieleho, skleneného vzhľadu. Musia sa variť len krátko alebo fritovať v horúcom oleji.
Tofu je tvaroh zo sójových bôbov, chuťovo neutrálny, ale bohatý na bielkoviny. Je dostať čerstvý (prírodný, marinovaný) alebo údený a konzervovaný. Ak ho držíme v chladničke vo vode, treba ju denne vymieňať.
Tieto plátky cesta sa vyrábajú z pšeničnej múky, vajec a vody. Niekedy je ich dostať mrazené, alebo sa dajú nahradiť domácou výrobou ako cesto na jarné závitky.
Wok je najdôležitejšie kuchynské náčinie v celej Ázii a je všestranne použiteľný. V Číne sa táto pologuľatá panvica vyrába tradične zo železa, u nás dostať woky z rozličných materiálov a s rozličnými povrchovými úpravami. Mnohé modely sú upravené na používanie na našich sporákoch a majú ploché dno s priemerom 36 cm. Wok sa hodí na všetky spôsoby prípravy čínskych jedál: v panvici sa dá smažiť, dusiť, fritovať i miešať. Ďalšou prednosťou woku je, že šetrí energiu. Ľahko sa zohreje a teplo rozdeľuje rovnomerne. Vysoko zdvihnutý okraj dovoľuje i prechodné udržanie tepla, keď sa majú opekať i ďalšie prísady v horúcom strede. Nie všetky woky, ktoré sa u nás predávajú, sú však vhodné na prípravu čínskych jedál. Vo väčšine pochrómovaných modeloch z ušľachtilej ocele sa napríklad nedá opiecť marinované mäso, pretože sa lepí. Ak je dno wokov z liatiny alebo ušľachtilej ocele priveľmi hrubé, akumulujú teplo príliš dlho. Ak nechceme jedlo prevariť, musíme hotové ingrediencie z woku ihneď vybrať. Často sa predávajú woky „rechaud“ (ohrievacie), ktoré sa hodia na ohriatie, nie však na varenie. Len máloktoré by sa mohli zohriať natoľko, aby sa v nich dal pokrm rýchlo opiecť. Výnimkou je „rechaud“, ktorý má plynový horák. Na prípravu čínskych pokrmov odporúčame ľahký alumíniový wok s vrstvou proti prepáleniu, ktorý sa rýchlo zahreje, na aj rýchlo vychladne. Takýto existuje už s elektrickým ohrievaním a termoregulátorom. Má tri ďalšie výhody: potrebnú teplotu si môžeme regulovať, wok sa dá použiť aj samostatne a tak sporák zostane voľný pre prípravu iných pokrmov a príloh. Ak nemáme wok, môžeme ho v krajnom prípade nahradiť veľkou panvicou na malej platničke. Vtedy však jedlo veľmi často miešame.
Guľaté naparovacie košíky sú vyrobené z bambusového dreva. Majú asi 10 cm vysoký okraj, dno v podobe sita, vytvoreného z plochých bambusových pásikov, a viečko je tiež z prepletených pásikov. Paráky sa dávajú do woku nad vriacu vodu a umožňujú šetrný spôsob varenia, pri ktorom sa tak neničia vitamíny a chuť potravín sa zachováva. Ak chceme pripraviť viac porcií, môžeme na seba nasadiť viac naparovacích košíkov.
Hrniec čchi-kuo, nazvaný podľa svojho pôvodu tiež, jün-nanský hrniec“, je guľatá hlinená nádoba s pokrievkou. Jeho dno je uprostred vytvarované do podoby komína, ktorý je na špičke otvorený. Ak posadíme hrniec čchi-kuo na hrniec s vriacou vodou, bude tento hrniec odvádzať paru do hrnca. Tento spôsob umožňuje šetrnú tepelnú úpravu vložených potravín bez tuku, neničia sa tak vitamíny a použité korenie môže intenzívne rozvinúť svoju arómu. Takto pripravené pokrmy spravidla podávame v hrnci čchi-kuo. Ak chceme pripraviť väčšie množstvo pokrmu, môžeme na seba postaviť, tak ako pri naparovacích košíkoch, viac hrncov čchi-kuo. Ten, kto nemá hrniec čchi-kuo, môže dať prísady do ohňovzdornej misky a tú postaviť do veľkého tlakového hrnca, naplneného trochou vody. Pokrievku tlakového hrnca nasadíme bez tesniacej gumičky a hrniec nebudeme uzatvárať. Takto môže unikať para. Touto metódou však nedocielime rovnaký výsledok ako pri použití hrnca čchi-kuo.
Ohnivý hrniec, nazvaný tiež mongolský hrniec, je nádobou na fondue pre Číňanov. Pozostáva z kovového komína s roštom, na ktorý sa dáva žeravé drevené uhlie, ďalej z kovovej misky okolo neho, ktorá sa uzatvára viečkom. Z komína vychádzajúci žiar privedie vodu alebo vývar v miske do varu a v nej sa môžu variť najrôznejšie ingrediencie v špeciálnych drôtených sitkách. Použitá voda či vývar sa takto zmení na bohatú polievku, ktorú môžeme podávať samostatne.
Široký kuchynský sekáčik s ostrou čepeľou je po celej Ázii nástrojom na krájanie všetkých prísad. Dá sa ním nielen sekať, ale i rýchlo porciovať ryby i mäso a presne ich krájať. Praktické je i to, že jeho široká plocha môže poslúžiť i ako kladivko na mäso, ale i ako tácka.
Väčšina príloh do čínskych jedál musí byť nakrájaná na malé kúsky, preto je doska na krájanie nenahraditeľná.
Naberacie sitko potrebujeme, aby sme mohli vybrať uvarené prísady z woku a zároveň nechať odkvapkať tuk alebo vývar.
Na prípravu jedál na panvici, čo je v Ázii najrozšírenejší spôsob prípravy jedál, potrebujeme lopatku na obracanie a miešanie prísad (v prípade woku s plochým dnom radšej dve). Na teflonové woky by malo byť náčinie drevené alebo plastové.
Jedálenské paličky sú najužívanejším príborom na svete. Umožnia lepšie ako vidlička a lyžica vychutnať chuťovú rozmanitosť čínskych pokrmov. Ingrediencie sa dajú uchopiť aj jednotlivo. S paličkami jeme pomalšie a rozvážnejšie, jedlo lepšie rozhryzieme a tak je ľahšie stráviteľné. Číňania používajú paličky i ako nástroj na varenie.
Charakteristické pre čínsku kuchyňu sú perfektne uvarené prísady. Zelenina je krehká, mäso šťavnaté a dovarené a všetko je dobre a rozmanito okorenené. Takýto výsledok dosiahneme veľmi krátkym časom varenia pri čo najvyšších teplotách. Všetky prísady musia byť preto nakrájané a to pokiaľ možno na rovnaké kúsky. Vtedy okorenené omáčky rovnomerne vsiaknu a pri podávaní sú všetky prísady rovnomerne uvarené. Pri krájaní veľmi pozorne pracujeme s doskou na krájanie.
Len málo druhov zeleniny, ako napríklad karfiol, sa dá rozdeliť podľa prirodzených tvarov na malé kúsky, ktoré sa vojdú do úst. Väčšina druhov zeleniny sa musí pokrájať buď na kocky, plátky a rezance, alebo sa musí jemne nasekať.
Čínsku kapustu pre prípravu na panvici krájame napríklad na malé rezančeky, no na dusenie na väčšie kúsky. Ak chceme dusiť bambusové výhonky, krájame ich na kocky. Keď ich chceme pripraviť na panvici, krájame ich na plátky alebo rezance. To platí aj pre väčšinu koreňovej zeleniny. Väčšie huby krájame na jemné plátky alebo rezance.
Pre úplnú väčšinu jedál krájame mäso na malé, to znamená na veľmi tenké plátky, 1,5 cm veľké kocky alebo 1 cm hrubé a 4 cm dlhé rezance. Tak zostanú počas varenia krehké a budú hotové rovnako rýchlo ako zelenina. Hovädzie mäso krájame vždy naprieč vlákna, bravčové a hydinu môžeme krájať v oboch smeroch. Praktická rada: mäso vložte pred krájaním na chvíľu do mrazničky, potom sa dá ľahšie a presnejšie nakrájať.
Z ryby, ktorú chceme uvariť a podávať v celku, urobíme spravidla filety a rybie mäso krájame na prúžky hrubé ako prst alebo na veľké kocky.
Všetky základné spôsoby tepelnej úpravy pokrmov, používané v čínskej kuchyni, už poznáme: aj na Ďalekom východe sa varí, dusí, smaží alebo pečie. Číňania však používajú oveľa menej tuku. Mäso a ryby pripravujú takmer výhradne spolu so zeleninou. Toto „základné pravidlo“ nás už privádza od teórie k praxi. Tu sú najdôležitejšie spôsoby prípravy jedál.
Miešanie na panvici je hlavnou čínskou technikou tepelnej úpravy pokrmov. Zachováva sa pri nej typická chuť jednotlivých prísad, mäso i zelenina ostávajú krehké, vitamíny zostanú uchované a prísady intenzívne prijímajú dodanú arómu. Pre túto techniku je charakteristická vysoká teplota a krátka doba varenia. Platí tu preto: rýchlo pracovať a nespustiť pritom oči z pripravovaného jedla. Princíp prípravy jedla na panvici spočíva v tom, že sa jednotlivé prísady postupne nechajú za stáleho miešania krátko usmažiť na horúcom strede woku a potom sa odsunú na okraj. Tu je wok chladnejší, prísady zostanú teplé, ale už sa neprevaria. Nakoniec sa všetky ingrediencie zmiešajú a jedlo sa ešte raz zahreje. Pri miešaní na panvici dávame však pozor na množstvo a neopekáme nikdy viac ako 150 g mäsa. Pokiaľ by sme potrebovali väčšie porcie, malo by sa mäso opekať postupne. Na plynových horákoch sa dá teplota veľmi dobre regulovať, preto sú pre tento druh varenia najvýhodnejšie. Platne elektrických sporákov teplo akumulujú a prílohy sa varia dlhšie, než je treba. Najlepšie je, ak na elektrickom sporáku pracujeme s dvomi platničkami, pričom na jednej prudko opekáme a na druhej len udržiavame pokrmy teplé (nastavená je najnižšia teplota).
V Číne sa frituje vo woku. Známe sú dve metódy. Pri prvej sa vložia prísady do horúceho tuku a fritujú sa, kým nie sú krehké a dostatočne uvarené. Pri druhej metóde predfritujeme len krátko a dopečieme ich na panvici. Technika sa nazýva „prejsť olejom“, alebo „smažiť dvakrát“. Namiesto woku môžeme použiť i fritovací hrniec. Na fritovanie používame dobrý, tepelne stály olej, napríklad slnečnicový. Olej po niekoľkých praženiach vymeníme.
Všeobecne sú pokrmy varené v pare krehkejšie a majú jemnejšiu arómu, než smažené alebo fritované. Platí to pre všetky prísady: mäso, hydinu, zeleninu (s výnimkou listovej zeleniny), morské živočíchy, no najmä to platí pre ryby.
Varíme spravidla na vriacou vodou woku. Prílohy vložíme do naparovacieho košíka, ktorý predtým vystelieme listami šalátu alebo čínskej kapusty. Nielenže to dobre vyzerá, ale sa tým zabráni aj prilepeniu potravín. Naparovací košík potom uzavrieme vrchnákom a postavíme do woku, ktorý je do 2 až 3 cm naplnený vriacou vodou. Ak nemáme naparovací košík, môžeme prísady položiť na tanier. Vezmeme ohňovzdornú misu a hore dnom ju postavíme do veľkého hrnca, ktorý je do výšky dvoch prstov naplnený vriacou vodou. Tanierik dáme na misu, hrniec zakryjeme pokrievkou a jedlo varíme v pare. Ani v Číne sa nepoužívajú len naparovacie košíčky, ale napríklad i ohňovzdorný naparovací tanier alebo misa, ktoré sú postavené na takzvanom naparovacom kríži vo woku. Túto metódu uprednostníme vtedy, keď chceme použiť aj vzniknutú šťavu.
Dusíme predovšetkým väčšie kúsky rýb. Dusíme ich pri malej teplote v korenenom vývare tak dlho, kým tekutina nezhustne natoľko, že zostane na mäse a vytvorí na ňom lesklý povlak.
K čínskym pokrmom podávame ako prílohu väčšinou ryžu. Nemali by sme používať ryžu prírodnú, pretože typická čínska ryža je biela, mäkká a trochu lepkavá. Ak nemáme po ruke žiadnu ázijskú ryžu, môžeme si vypomôcť mliečnou ryžou (guľatozrnnou). Pri slávnostných jedlách dávajú Číňania kvôli optickému vzhľadu prednosť celým ryžovým zrnám. Za normálnych okolností však používajú ryžu trhanú (zlomkovú), pretože sa najlepšie lepí. Pokiaľ sa však ryža podáva k mäsu, rybe alebo zelenine, zaistí vyváženosť optimálnej chute ryža vonná. V žiadnom prípade sa nehodí ázijská lepkavá ryža, pretože tá pri varení rôsolovatie a používa sa prevažne na prípravu sladkých jedál.
Na rozdiel od bežnej ryže sa varí v neosolenej vode, aby si mohla uchovať svoju arómu. Na určenie potrebného množstva vody existuje hŕstková metóda: na osobu a jedlo, ku ktorému sa podáva, je potrebná jedna hrsť surovej ryže (asi 30 gramov). Na štyri osoby teda postačí približne 125 g. Váha ryže, násobená 2,5krát, nám udá potrebné množstvo vody, v našom prípade 300 ml. Túto vodu najprv uvedieme do varu a až potom pridáme surovú ryžu. Voda by mala prevyšovať maximálne 1,5 cm nad ryžou. Teraz necháme ryžu v prikrytom hrnci raz prejsť varom a potom 10 minút varíme pri malej teplote tak dlho, kým sa voda neodparí. Platňu vypneme a ryžu v hrnci pretrepeme tak, aby nezostala prilepená. Potom by mala ešte 10 minút dôjsť v zakrytom horúcom hrnci.
Zvyšky ryže môžeme uchovať v uzavretej nádobe niekoľko dní v chladničke. Ak je treba, môžeme ju pomaly ohriať v malom množstve vody.
Pestrá kulinárska prechádzka, ktorú ponúka labužníkom dobre skombinované čínske menu, je zároveň aj zaujímavým pôžitkom pre oči. Farebnosť jednotlivých jedál, ktoré sú štýlovo upravené a ozdobené, farebne ladiaci jedálenský servis a príbor i pekne prestretý stôl, povzbudzujú chuť na ďalšie a ďalšie chody. Pozornosť si zasluhuje aj čínske stolné náčinie. Neodmysliteľné sú už skôr popísané paličky. Okrem lyžice, ktorá sa podáva len k polievkam, sú jediným príborom. Nadrobno nakrájané prísady sa však predsa len nedajú paličkami z plochého taniera tak dobre uchopiť, mali by sme používať jedálne misky s vyššími okrajmi. U menu s viacerými chodmi je vhodné, aby sme pre každého hosťa prichystali dve misky: jednu na teplé jedlá z ryže a rezancov a na polievky, druhú na zeleninové jedlá a šaláty.
Na čínske nápoje, podávané k jedlu, je nevyhnutná čajová kanvica a malá čajová miska. Ak podávame pivo alebo víno, dáme na stôl, pochopiteľne, zodpovedajúce poháre. Na viacpercentné alkoholické nápoje, ktoré by sa však mali podávať len v malom množstve, môžeme použiť porcelánové šálky na ryžové víno vo veľkom náprstku. Na stole nesmie chýbať mištička na omáčku, nádobka na tyčinky a ozdobne upravené obrúsky. Vtedy je typické čínske slávnostné prestieranie kompletné.
Na rade je menu. Malo by pozostávať z viacerých pokrmov, ktoré by mali byť z hľadiska chuti (sladké, jemné, kyslé, štipľavé), farby, hlavných prísad a teploty, čo možno najrozmanitejšie, aby na stôl prinášali zmenu a spestrenie. Naše klasické poradie jedál (polievka, predkrm, hlavné jedlo, múčnik) tu neplatí.
Čínske menu pripúšťa podávanie jedál postupne alebo naraz. Stolovanie môže ukončiť ľahká polievka.
Na počet ponúkaných jedál existuje jednoduchá pomôcka: u menu pre štyri až osem osôb podávame na každého hosťa jedno jedlo. Pri viac ako osem osôb podávame na každé dve osoby jedno jedlo navyše. Množstvo prísad na recepty tejto knihe je výhradne vyrátané tak, aby sa z hlavného jedla, teda vrátane prílohy (ryža, rezance), nasýtili štyria ľudia. Pokiaľ máme viac hostí, nebudeme zväčšovať množstvo prísad v uvedených predpisoch, ale naopak, trochu ich zredukujeme v prospech viacerých chodov. Počas takého menu s viacerými chodmi totiž postačí, keď každý hosť dostane z jednotlivých pokrmov plnú misku.
A čo k tomu pijeme? Pre Čínu typické sudové víno sa podobá skôr sladkej voňavej vode. K nám sa začína dovážať ľahká a suchá verzia, založená na francúzskom pestovateľskom umení, a to biele alebo ružové. Kto by chcel k čínskym jedlám podávať európskej víno, mal by zvoliť polosuché ružové.
Číňania radi pijú k jedlu zelený čaj. Nefermentované usušené čajové lístky sa sparujú až trikrát. Vezmeme 2 lyžičky čaju na liter vody a necháme ho 3 minúty lúhovať. Zelený čaj sa dobre hodí ku všetkým pokrmom a počas jedla s viacerými chodmi slúži predovšetkým na to, aby sa chuťové bunky zregenerovali a pripravili na ďalší pokrm. Okrem toho Číňania milujú pivo, aj keď ich pivo je vlažné a bez peny.
Čas prípravy: približne hodina.
Suroviny na 4 porcie:
Postup:
Čas prípravy: približne 50 minút.
Suroviny na 4 porcie: 20 čiernych húb mu-er, 1 plechovka bambusových výhonkov (580 ČL), 4 stredne veľké póry, 600 g bravčového rebierka, 4 PL sójového oleja, 2 ČL čínskeho korenia, 8 PL čínskeho octu, štipka soli, 1/4 ČL čerstvo pomletého čierneho korenia, 4 PL cukru, 8 PL sójovej omáčky Ketjap manis, 200 ml hydinového vývaru, 2 PL kukuričného škrobu.
Postup:
Naša rada: Kto nemá rád husté omáčky, škrob vynechá.
Čas prípravy: približne 30 minút.
Čas marinovania: približne 30 minút.
Suroviny na 4 porcie: 500 g kuracích pŕs. Na marinádu: 10 g čerstvého zázvora, 2 strúčky cesnaku, 2 PL sezamového oleja, 3 PL svetlej sójovej omáčky, 1 PL čínskeho octu, 2 PL čínskej omáčky, 1 PL cukru, 1/2 ČL sečuánskeho korenia. Okrem toho: 2 jarné cibuľky, polovica zelenej papriky, 1 červená feferónka, 2 PL sójového oleja, 100 g čerstvých arašidov, 1/8 l hydinového vývaru.
Postup:
Čas prípravy: asi 45 minút.
Suroviny na štyri porcie:
Postup:
Namiesto kuracích krídel môžeme použiť i 500 g filé z kuracích pŕs. Najprv ich však musíme nakrájať na asi 2 cm veľké kocky.
Namiesto ryžového vína môžeme použiť i sherry alebo suché červené víno.
Pripravujú sa rovnakým spôsobom ako dočervena dusené kuracie krídelká. Namiesto sójovej omáčky však použijeme 3 lyžičky karí.
Čas prípravy: asi 45 minút.
Suroviny na štyri porcie:
Postup:
Čas prípravy: asi 1,5 hodiny.
Suroviny na štyri porcie:
Postup:
Čas prípravy: asi 45 minút.
Suroviny na štyri porcie:
Postup:
Čas prípravy: asi 30 minút.
Suroviny na štyri porcie:
Postup:
Čas prípravy: asi 30 minút.
Suroviny na štyri porcie:
Postup:
Čas prípravy: 1,25 hodiny.
Suroviny na štyri porcie:
Postup:
ČL = čajová lyžička,
PL = polievková lyžica,
g = gram (1 000 g = 1 kg),
kg = kilogram,
ml = mililiter (1 000 ml = 1 l),
L = liter,
cm = centimeter.
Tieto texty sme uverejnili s dovolením autora Ing. Igora Krucovčina, autora unikátneho projektu Encyklopédia poznania.