DELUXTRADE 皇家进出口

Základné údaje o Číne

Základné fakty o Číne
Poloha
 
Čínska ľudová republika (ČĽR) sa nachádza na východe ázijského kontinentu a západnom brehu Tichého oceánu. Rozloha jej súše predstavuje takmer 9 miliónov 600 tisíc km2. Je krajinou s najväčšou rozlohou v Ázii a treťou najväčšou na svete. Hneď za Ruskou federáciou (RF) a Kanadou.

Čínske územie začína na severe od strednej čiary rieky Hei Long Jiang pri meste Mo He (severná zemepisná šírka 53 stupňov 30 minút) a končí na juhu pri Zeng Mu An Sha na južnom okraji súostrovia Nan Sha (severná zemepisná šírka 18 stupňov). Vzdialenosť od severu na juh je asi 5 500 km. Územie ČĽR začína na východe od sútoku rieky Hei Long Jiang a rieky Wu Su Li (východná zemepisná dĺžka 135 stupňov 5 minút) a končí na západe na náhornej plošine Pamír (východná zemepisná dĺžka 71 stupňov). Vzdialenosť od východu na západ je asi 5 200 km.
 
Rozloha

Čínska hranica na súši meria takmer 22 tisíc 800 km. Čína hraničí na východe s Kórejskou ľudovo-demokratickou republikou, na severe s Mongolskom, na severovýchode s RF, na severozápade s Kazachstanom, Kirgizskom a Tadžikistanom, na západe a juhozápade s Afganistanom, Pakistanom, Indiou, Nepálom, Bhutánom a na juhu s Mjanmarskom, Laosom a Vietnamom. Na východe a juhovýchode od Číny leží za morom Kórejská republika, Japonsko, Filipíny, Brunej, Malajzia a Indonézia.
 
Povrch 

Charakteristickým znakom reliéfu Číny je stupňovité znižovanie smerom od Himalájí na západe pozdĺž veľtokov Chuang-che a Jang-c'-ťiang k Tichému oceánu na východe. Približne jednu tretinu povrchu tvoria pohoria, pričom väčšina z nich je orientovaná vo východo-západnom smere. 

Na juhozápade sa nachádza Tibetská náhorná plošina, ktorú z južnej a juhozápadnej strany obklopujú Transhimaláje a Himaláje (kde sa v nadmorskej výške 8848 m vypína najvyšší bod krajiny i sveta Mount Everest). 

Oblasť severovýchodnej Číny vypĺňajú nížiny a pohoria Malý Chingan a Veľký Chingan. Na východe, v okolí dolného toku rieky Chuang-che, sa rozprestiera Veľká čínska nížina. Južná Čína je pokrytá horstvami Juhočínskych vrchov a Jünnanskou vysočinou. 

Vodstvo 

Čínska riečna sieť je dlhá približne 220 000 km. K bezodtokovým oblastiam patrí necelá tretina územia Číny. Väčšina riek tečie od západu na východ a vlieva sa do Tichého oceánu, malá časť územia tvorí úmorie Indického a Severného ľadového oceánu. Najdlhšie a najvýznamnejšie rieky v Číne sú Jang-c'-ťiang, Chuang-che, Perlová rieka a Amur.
 
Číňania 

1. Súhrnné označenie pre obyvateľov Číny: 1 338 612 968 (2009). Mimo vlastných Číňanov (pozri bod 2) , ktorý tvoria asi 94 % populácie, existuje veľký počet národnostných menšín, z ktorých 56 (rok 1983) má tento štatút oficiálne. Medzi najpočetnejšie patria: Čuangovia, Chuejovia, Ujguri, Miaovia, Mandžuovia, Mongoli, Puiovia, Kórejci, Tungovia, Pajovia... Z jazykového hľadiska patria menšiny do čuangsko-tchajskej, miao-jao (Šeovia a Kchelaovia) a monkhmerskej skupiny (Penglungovia, Pulangovia a Waovia) z austroázijskej rodiny, ďalej do tibetsko-barmsej vetvy (Tibeťania, Iovia, Ťingpchovia) čínsko-tibetskej rodiny, do mongolskej vetvy (Dahuriovia, Monguori, Paoanovia, Tungsiangovia), do turménskej (Salari, Jükuovia a menšiny Kazachov, Kirgizov, Uzbekov a Tatárov) a do tunguzsko-mandžuskej vetvy altajskej rodiny (Sipovia, Soloni, menšiny Evenkov, Oročonov...). Indoeurópska rodina je zastúpená menšinou Rusov a Tadžikov, jediným predstaviteľom malajsko-polynézskej rodiny sú Kaošanovia. 

2. Vlastní Číňania, vlastným menom Chanovia (Chan-žen) - národ tvoriaci základ obyvateľstva Čínskej ľudovej republiky, tiež hlavne v krajinách juhovýchodnej Ázie (Indonézia, Malajzia, Vietnam, Thajsko), v Taiwane, na Filipínach, v USA a ďalších krajinách. Odhady o ich počte sa rozchádzajú. Tvoria najpočetnejšie etnikum na svete. 

Náboženstvo 

V 5. storočí p.n.l. sa sformoval konfucianizmus a taoizmus, od prelomu letopočtu úspešne prenikal budhizmus, islam sa začal v Číne šíriť prostredníctvom arabských obchodníkov v polovici 7. storočia. V najširších vrstvách však malo náboženstvo synkretický charakter a hlavný význam mal kult predkov a rôzne magické praktiky. Islám, lámaizmus a kresťanstvo mali menší vplyv, rozšírili sa hlavne u nechanských etník. 

V súčasnosti je Čína mnohonáboženskou krajinou. Veriaci sú prevažne budhisti, taoisti, moslimovia (vyznávači islamu) a kresťania. 

Jazyk a Písmo 

Jazyk patrí do čínskej vetvy čínsko-tibetskej rodiny. Má veľmi veľké množstvo dialektov a Číňania zo vzdialenejších oblastí sa medzi sebou dorozumejú často iba prostredníctvom písma. Čínštinu prijali aj niektoré iné etniká (Chuejovia) a dnes ju používajú ako druhý jazyk aj menšiny v Čínskej ľudovej republiky. Je aj jedným z oficiálnych jazykov OSN. 

Jazyk prekonal dlhý vývoj (klasický je radený medzi izolačný, moderný medzi polysyntetický), charakteristické je mimo iného používanie tónov. 

Počiatky znakového písma spadajú do začiatku 2. tisícročia p.n.l. podľa novších teórií až do 4. tisícročia. Ako najmenšie minimum pre gramotnosť sa vyžaduje znalosť približne 2000 znakov, veľké slovníky majú rádovo 50 000 znakov.
Čínske znaky
Čínske znaky
 
 

Bezplatný monitoring správ o Číne

Chcete dostávať aktuálne informácie z médií o Číne? Stačí vyplniť vaše meno a e-mail. Súhrn správ o Číne z verejne dostupných slovenských, českých a zahraničných správ doručujeme raz za týždeň. Je to bezplatné a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Nachádzaš sa tu: Deluxtrade Čína Základné údaje o Číne